Susedská hliadka

Medzi výhody bývania v rodinnom dome patrí malý počet susedov a väčšie súkromie ako v panelákovom byte, kde je sústredený veľký počet ľudí v relatívne malom priestore. Tam hrozí, že niektorý z vašich susedov je neprimerane hlučný, zvedavý, obťažujúci alebo nedajbože hrajúci na nejaký dychový nástroj...

Ja mám tiež jednu nepríjemnú susedu, volajme ju Betka. Betka je dôchodkyňa a jej nálady sa pravidelne striedajú. Raz je klbko nešťastia, dokáže sa cudzím ľuďom posťažovať na čokoľvek nevynechajúc ani tie najintímnejšie detaily, inokedy je z nej studnica múdrosti, ktorá má veľa nápadov a najradšej by poprerábala celú budovu vrátane našich bytov...

Betka (napriek môjmu upozorneniu, že mi to prekáža) veľmi rada zvoní pri dverách alebo niekedy len tak na zvonček pri vchode. Vždy si nájde nejakú zámienku, aby mohla otravovať susedov. Mne sa raz (o 22:45) prišla ponúknuť, že mi bude vyzdvihovať zásielky na pošte. Čo k tomu dodať. Keď som na rade s upratovaním schodov, (hlasovala som za upratovačku, ale čo už), dokáže mi to pripomínať každý deň, najmä vtedy, keď som zavalená prácou.

Betka je však aj praktická. Aby každému susedovi nemusela pripomínať osobitne, nech zatvorí dvere, jednoducho na dvere nalepí odkaz... taký ten slušný, s výkričníkom.

Betka však nie je len poriadkumilovná a na zatvorených dverách závislá pani. Keby sme mali susedskú hliadku, Betka by bola jej predsedníčka. Má dokonalý prehľad o všetkom, čo sa udeje, predstavila som si, ako s pukancami v ruke postáva pred kukátkom a pozoruje susedov. Moje podozrenie sa potvrdilo, keď som ju stretla na schodoch a nedalo sa vyhnúť rozhovoru... no, možno by bolo presnejšie slovo monológ. Týkal sa posledného nákupu našich susedov. Musel byť nehorázne drahý. Obsahoval totiž 2 kartóny minerálky, zeleninu, ovocie... Betka pokračovala v rozhovore aj napriek tomu, že som nezastala a po schodoch som stúpala naďalej. Pokračovala, aj keď som už bola na svojom poschodí a predpokladám, že neprestala ani vtedy, keď som konečne za sebou zatvorila dvere...